Navigácia

Obsah

Nedá sa svietiť. Mestá nemajú peniaze

Typ: ostatné
Zdroj: SME
Servis: Téma
Dátum: 2014/02/04 00:00:00
Strana: 03
Autor: Michal Piško

Nedá sa svietiť. Mestá nemajú peniaze 
Britská štúdia v časopise Nature ukázala, že takmer štvrtina nášho územia je v noci tmavšia ako predtým 
Vypnuté nočné osvetlenie hnevá obyvateľov. Šetrí však rozpočty aj prírodu. BRATISLAVA. Prvé, čo po prejdení ukrajinskej hranice uvidia, bude tmavá dedina. Reč je o turistoch či utečencoch, ktorí v noci prichádzajú na Slovensko. 
Narazia totiž na obce, ktoré sa snažia znížiť dosahy finančnej krízy aj úsporami na verejnom osvetlení. „Svetlá vypíname už asi päť rokov o jedenástej a zase zapíname o štvrtej, hoci sa to ľuďom veľmi nepáči,“ hovorí starosta pohraničnej obce Tibava Stanislav Zubaj. 
Štúdia britských vedcov, ktorú koncom januára uverejnil časopis Nature, ukazuje, že s podobnými problémami sa neboria len samosprávy na východe. Práve na území Slovenska totiž vedci spozorovali v období po vypuknutí krízy najväčší úbytok nočného žiarenia v Európe. Pomáha aj modernizácia

 


Až štvrtina nášho územia počas rokov 2005 až 2010 stmavla oproti porovnateľnému obdobiu rokov 1995 až 2000. „Veľa samospráv na Slovensku začalo z finančných dôvodov vypínať verejné osvetlenie počas časti alebo celej noci,“ konštatujú autori štúdie. Výnimkou sú podľa satelitných snímok iba Bratislava a niekoľko miest najmä na západe krajiny, ktoré investovali do modernizácie osvetlenia. 
Hoci dáta zo štúdie sú staršie, distribútori elektrickej energie i zástupcovia samospráv tvrdia, že úspory na osvetlení stále pretrvávajú. „Týka sa to najmä menších obcí do dvetisíc obyvateľov,“ hovorí podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. 
„V praxi sa stále často stretávame so situáciou, že mestá či obce, ktoré ešte nemodernizovali osvetlenie, v noci vypínajú či obmedzujú svietenie z finančných dôvodov,“ potvrdzuje aj Michaela Pažmová z dcérskej spoločnosti Slovenských elektrární SE Predaj. 
Práve modernizácia osvetlenia je podľa odborníkov spôsob, ako možno predísť vysokým nákladom za svietenie. Modernejšie osvetlenie navyše významne znižuje množstvo žiarenia, ktoré uniká do okolia. 
„Modernizácia osvetlenia v mnohých samosprávach je popri vypínaní lámp druhým faktorom, prečo na Slovensku poklesla úroveň svetelného smogu,“ vraví astronóm a riaditeľ Hvezdárne v Rimavskej Sobote Pavol Rapavý. 
Viacero miest a obcí však nedokáže utiahnuť financovanie osvetlenia ani po prechode na šetrnejšie lampy. V Handlovej k nemu pristúpili už v roku 2008, o štyri roky neskôr však polovicu nových lámp vypli. „Rozpočet mesta je veľmi našponovaný, aby sme dokázali vykrývať ostatné služby samosprávy, rozhodli sme sa zhasnúť každú druhú lampu,“ vraví hovorkyňa mesta Jana Paulínyová. Obyvatelia boli podľa nej síce najmä v prvých mesiacoch nespokojní, v meste však napokon zostalo svietiť zhruba tisíc svetiel a ušetrili tak 35-tisíc eur ročne. 
Cielená politika 
Rapavý upozorňuje, že hoci britská štúdia upriamila pozornosť na finančné problémy našich obcí, zníženie svetleného smogu je pre Slovensko aj dobrou správou. 
„Svetelné znečistenie má fatálny vplyv na nočné ekosystémy, na hmyz, rastliny a, samozrejme, aj na zdravie ľudí.“ Slovensko sa tak podľa výsledkov štúdie ocitlo po boku najvyspelejších krajín ako Švédsko, Fínsko, Dánsko či Veľká Británia, ktoré sa snažia svetelný smog znižovať cielene. 
Špecifickým prípadom je Belgicko, ktoré má osvetlené aj diaľnice. Počas krízy však aj tie stmavli. 
35 000 eur ušetrí ročne Handlová navypnutí polovice lámp. 
Foto popis| Zhasnuté lampy majú aj svoje výhody. 
Foto autor| ILUSTRAČNÉFOTOSME- JÁNKROŠLÁK


Vytvorené: 22. 6. 2018
Posledná aktualizácia: 22. 6. 2018 07:58
Autor: